Level 1 | Sú evanjeliá naozaj Slovo Božie?
Dôsledne a prísne vzaté, Slovom Božím by mohli byť naozaj iba vtedy, keby ich napísal Boh, to znamená Syn Boží – Kristus. Evanjeliá sú však v skutočnosti dielom ľudí, ktorí boli pri ich písaní inšpirovaní Duchom. Evanjeliám nemožno uprieť obrovský a zásadný význam pre ľudskú civilizáciu, avšak žiaľ, ak celú vec posudzujeme absolútne dôsledne, nemožno ich v nijakom prípade považovať za Slovo Božie, ale iba za slovo ľudské, hoci inšpirované Duchom. Jedine takto je to pravdivé a správne ak máme byť naozaj úprimnými a dôslednými.
Práve v spomínaných evanjeliách je totiž zaznamenané, že Kristus býval neraz rozčarovaný z toho, keď učeníci správne nechápali, čo im hovoril. Raz napríklad prišli k nemu a pýtali sa na význam jedného podobenstva. Ježiš im riekol: „Ani vy mi nerozumiete?“ A zase na inom mieste sa uvádza: „Ak nechápete toto podobenstvo, ako potom porozumiete ostatným?“ Spomenuté príklady sú potvrdením toho, že učeníci nie vždy správne chápali, čo im ich Majster hovorí. Toto je jeden dôležitý fakt.
Ako svedectvo pre ďalšie generácie boli evanjeliá spísané až niekoľko desiatok rokov po smrti Majstra. Autor každého z nich v ňom čitateľovi predkladá svoj osobný pohľad na život a učenie Krista, ovplyvnený vlastným pochopením. Avšak žiaľ stalo sa, že niektoré skutočnosti, podané učeníkmi tak, ako ich chápali oni, neboli v skutočnosti podané v tom zmysle, v akom ich učil Kristus. A práve z tohto dôvodu sú tieto spisy iba slovom ľudským a nie Slovom Božím, čím samozrejme nemá a nechce byť v nijakom prípade znižovaná ich obrovská hodnota pre celú ľudskú civilizáciu.
V kresťanských cirkvách však panuje názor, že po zoslaní Ducha Svätého, ktorého sila sa zniesla na učeníkov 40 dní po Kristovej smrti sa títo zrazu stali vševediacimi a neomylnými. Že zoslanie sily Ducha Svätého ich jednoducho zbavilo všetkých ich predchádzajúcich omylov a nesprávneho chápania, a preto evanjeliá, ktoré napísali, možno považovať za Slovo Božie, ako sa to zvykne čítať v kostoloch.
Onen punc dokonalosti a neomylnosti však vyvracia Pavol v jednom zo svojich listov, keď v známej Veľpiesni Lásky píše: „Len z čiastky poznávame a len z čiastky prorokujeme, ale keď príde to, čo je dokonalé, pominie sa, čo je len čiastočné. Aj my teraz vidíme len akoby v zrkadle, akoby v nejasnej hádanke... Teraz poznávam len z čiastky...
Učeníci si teda i dávno po zoslaní Ducha Svätého, kedy boli napísané spomínané Pavlove slová sami uvedomovali svoju ľudskú omylnosť a nedostatočnosť, i keď sa nachádzali pod silným vedeným Ducha. Táto ich ľudská nedokonalosť zostala totiž naozaj rovnakou, akou bola i za čias, keď ešte žil Kristus a keď sa každodenne nachádzali v prítomnosti samotného Božieho Syna. Na tom sa nič nezmenilo ani zoslaním Ducha Svätého, prostredníctvom ktorého obdržali predovšetkým silu a požehnanie k apoštolskému pôsobeniu medzi židmi a cudzími národmi, avšak v nijakom prípade sa tým nestali absolútne dokonalými a neomylnými.
Prečo je o všetkých týchto skutočnostiach potrebné vedieť a mať na ne správny pohľad? Pretože práve prostredníctvom čisto ľudskej, nedostatočnej chápavosti učeníkov došlo k zásadnému posunu vo vnímaní Kristovho poslania. Vo vnímaní zmyslu príchodu Krista na zem.
Učeníci totiž pod vplyvom tragickej smrti svojho Majstra a jeho následného vzkriesenia položili vo svojich neskorších spisoch dôraz práve na toto. To znamená, na jeho smrť a vzkriesenie, ktoré v nich zanechali veľmi silné prežitie. Prežitie až tak silné, že práve toto označili za hlavný zmysel Kristovho príchodu. Za podstatu jeho poslania, v ktorom spočíva spása sveta.
To je však omyl! Obrovský a fatálny omyl! Omyl, ktorý spôsobil posun od podstatného k menej podstatnému. Omyl, ktorý zahalil tmavým závojom nepochopenia skutočným zmysel Kristovho poslania.
Ježiš bol živé Slovo. Bol časťou Slova Božieho, ktoré bolo na počiatku. A toto živé Slovo, ktoré bolo na počiatku, sa v osobe Ježiša Krista vtelilo na zem, aby ľuďom prinieslo spásu, spočívajúcu v poznaní Vôle Najvyššieho. Kristus prišiel na zem preto, aby ľuďom priniesol Slovo! Slovo, v ktorého poznaní a v živote podľa neho sa skrýva spása!
Skutočným poslaním Krista bolo prinesenie Slova! Ním bolo ľuďom jasne ukázané, akým spôsobom majú myslieť, cítiť, hovoriť a konať, aby došli k spáse.
Spása je v Slove! V živote podľa Slova! Práve pre toto Slovo sa stal Kristus tŕňom v oku vtedajších vysokých židovských cirkevných hodnostárov. Aby zabránili hlásaniu Slova, ktoré na ľudí pôsobilo strhujúcim dojmom, usilovali o Kristovu smrť. Ježiša zavraždili kvôli jeho Slovu! Zvestovanie Slova bolo v Kristovom živote tou najzásadnejšou prioritou a jeho smrť bola dôsledkom nepriateľstva ľudí voči Slovu.
Kladením dôrazu na smrť a vzkriesenie Krista bola však posunutá a pokrivená podstata Mesiášovho poslania a zahmlený pravý význam jeho príchodu na zem.
Slovo, jedine prinesenie Slova bolo príčinou jeho príchodu a jedine v živote podľa Slova sa pre ľudí skrýva spása! Kvôli hlásaniu Slova, ako jedinej cesty k spáse položil Kristus svoj život. Ježišova smrť a jeho následné vzkriesenie preto nemá byť považované za prioritné a za podstatu jeho poslania. Táto mučenícka smrť bola totiž len dôsledkom nepriateľstva ľudí voči Slovu Božiemu.
Priorita a ťažisko musia byť teda kladené na Kristovo učenie a na život podľa neho. Kto z akýchkoľvek dôvodov tvrdí niečo iné spôsobuje tým nedozierne škody, pretože odvádza od podstatného. Od toho najpodstatnejšieho a najrozhodujúcejšieho na ceste skutočného duchovného vzostupu každého jednotlivého človeka i celej ľudskej civilizácie.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š. |
| |
Uživatel doplnil odpověď:
5. března 2010, 16:28:09 (pardon, omylem mi to odešlo dříve, než jsem chtěla).
...Inkvizice, do níž spadalo i upalování a jiné nechutné způsoby poprav "nevyhovujících" lidí, byly záležitostí KATOLICKÉ CÍRKVE. O tom, že by protestanté někde upalovali a podobně, jsem nikde nečetla. Tudíž nikoliv CÍRKVE, ale CÍRKEV.
Proč to katolíci dělali je další věc. V té době to byla vládnoucí "strana", byl středověk nebo maximálně začátek novověku. Kruté tresty za cokoliv, co se nelíbilo, ať už vůdcům duchovním nebo světským, byly běžnou praxí.
Téměř všechna náboženství ve světě, i ta dnes známá jako mírumilovná, se šířila a udržovala si svou pozici násilím. Katolická církev je jen nejznámější a nejrozšířenější.
NIkdo Tě nenutí podporovat kohokoliv, dnes, narozdíl od toho středověku, žijeme ve svobodné době, já katolíky také nijak nepodporuji, tak proč bys to měl dělat Ty. |
Level 7 | ačkoli si myslím, že tvoje filozofická otázka lze napsat bez "křičení" capsem... tak odpovím co si o tom myslím.
proč nebyla církev zakázána tehdá jako vražedná organizace:
V době, kdy církev upalovala "pro své potěšení" neexistovala žádná jiná moc, která by jí v tom zabránila. Církev tehdá byla velice mocná, a víš proč? Protože měla vynikající manipulanty. Použila k získání své moci zastrašování, a díky tomu za ní šlo spousta lidí, a ti co nechtěli se okamžitě stali posedlí ďáblem, čarodějnicemi. Oni v podstatě co chtěli to těm lidem vnutili, a lidé tomu věřili.
A proč by tomu nevěřili, když církevní hodnostář prohlásil, že jestliže se budou málo modlit, pochcípají jim slepice, oni se modlili, a slepice jim pochcípali i tak - proč? protože je třeba někdo otrávil.
A ti lidé tomu uvěřili, uvěřili, že pan velký řekl, že umřou slepice, tak umřely slepice - ne, on měl přece pravdu!! ooo ten je mocný, musíme mu věřit.
To je je jedna možnost, ta méně "krutá", další je taková "vy nevěříte, že ten člověk je posedlý ďáblem?" - člověk nemocný, trpící například epilepsií - má záchvaty, pro církev super věc, mohou prohlašovat, že se jedná o ďábla v těle, a jediná šance jak ho vyhnat je umučit ho k smrti.
Vidíš to i v dnešní době, ačkoli dnes už je to naštěstí trestné. Ale děje se to.
Církev v té době byla velice mocná, vždyť se k církevním hodnostářům chodili zpovídat a modlit samotní vládci! proč by se církev měla označovat za vražednou organizaci, když je natolik potřebná? zbavuje nás čarodějnic a pekla...
Vše to bylo o výborné manipulaci s lidmi, o ničem jiném to nebylo...
Je to historicky známo a dokázáno, ale koho chceš trestat po x staletích? někoho, kdo má v rodokmenu předka, který byl v církvi, ale dnešní potomek žije spořádaný život, a církvi se třeba nikdy nevěnoval?
Samozřjemě nejsem pro, aby se podporovala církev, nakradli si poměrně dost, ale na světě je stále spousta lidí, kteří mají potřebu se zpovídat, a věří, že Bůh nebo Aláh nebo jiný, existuje a mají potřebu se modlit. To nezměníš, církev dnes alespon co se křestanství týče, nemá takovou moc. Nikoho nevraždí, pomineme-li zfanatizované "vůdce", kteří jsou schopni ob týden zabít jednu svou "ovečku" aby se zavděčili "tomu nahoře" ale i na to se přijde a ti co něco takového dělají JSOU potrestáni. |