Musí naozaj dôjsť až k najhoršiemu?

Musí naozaj dôjsť až k najhoršiemu?

Uživatel doplnil otázku:

10. prosince 2009, 19:17:34

Vo vnútri každého vnímavého človeka, ktorý sa bdelo rozhliada okolo seba, musí pri pozorovaní jednania väčšiny dnešných ľudí vzniknúť jeden veľký a zásadný rozpor.

Na jednej strane si totiž zo srdca želá, aby relatívny pokoj, mier, blahobyt a dostatok vydržal čo najdlhšie. Želá si, aby bolo čo najmenej chudoby, hladu a ožobračovania. Aby nebolo kríz, utrpenia, biedy, či rôznych prírodných katastrof, ako sú zemetrasenia, povodne, veterné smršte, suchá, požiare a neúrody.

Na druhej strane však s nesmiernou bolesťou v srdci vníma všadeprítomnosť neuveriteľnej povrchnosti, plytkosti a ignorovania poznania základných Zákonov vo stvorení. Vníma až akúsi aroganciu v ich prekračovaní a vidí, že takmer všetko, čo ľudia robia, robia v ostrom nesúlade s týmito Zákonitosťami, čoho nevyhnutným dôsledkom nemôže byť nič iného, ako chudoba, hlad, ožobračovanie, krízy, bieda, epidémie, zemetrasenia, povodne, veterné smršte, suchá, požiare a neúrody.

Koľko už odznelo slov a rôznych výstrah, upozorňujúcich, že ignorovanie Zákonov stvorenia nemôže zostať natrvalo bez katastrofálnych dôsledkov? Koľko prednášok, koľko článkov, koľko literatúry, koľko rôzneho iného úsilia bolo vynaložené za posledné roky na to, aby ľudia pochopili nesmiernu vážnosť situácie a aby na základe toho zmenili svoje myslenie a jednanie.

A všetko akoby bolo márne! Ľudia zostávajú aj naďalej slepými a hluchými! Vôbec ich to nezaujíma a žijú si iba po svojom. Vo svojej povrchnosti a zaslepenosti tým však kráčajú v ústrety katastrofálnemu zrúteniu celého súčasného systému usporiadania ľudských vecí. Kráčajú v ústrety kolapsu, aký nemal doposiaľ na tejto planéte obdobu.

Ak totiž k ich dušiam a srdciam nedokážu preniknúť varujúce slová, či už písanou, alebo hovorenou formou, ak už naozaj ľudské slovo nie je schopné prelomiť pancier všeobecnej plytkosti a povrchnosti, ak slová nie sú schopné vniknúť do najhlbšieho vnútra ľudí a prinútiť ich k zamysleniu a zmene postojov, potom žiaľ, príde celkom zákonite niečo iného.

Niečo omnoho tvrdšieho a prieraznejšieho, čomu sa už nebude dať vyhnúť zaužívanou ľahostajnosťou a čo zasiahne každého jednotlivého človeka bez výnimky. Bude to utrpenie nevídaných rozmerov, ktoré svojou krutosťou a drsnosťou nakoniec predsa len zlomí navyknutú povrchnosť ľudstva. Ľudstva, ktoré vlastným, dlhodobým ignorovaním účinkov Zákonov stvorenia zrazí samo seba na kolená a tak dokonale a až do samého dna prežije malosť, nedostatočnosť a úbohosť všetkého, čomu doteraz verilo.

Priblížme si to na príklade človeka, ktorý si žije v relatívnom zdraví a všetko sa mu darí. Niet ničoho, čo by nejako výraznejšie narušovalo vcelku uspokojivý ráz jeho každodenného života, takže nemá potrebu zaujímať sa o nejaké pomyselné Zákony stvorenia, alebo o nejaký hlbší, duchovný rozmer vlastného života. Veľmi rýchlo by vysmial každého, kto by mu chcel hovoriť o niečom podobnom. Až raz ...

Až raz jedného dňa príde vážna choroba a tomuto človeku sa zrazu zrúti všetko to, čo pre neho malo nejaký význam a čo považoval za potrebné a dôležité. Avšak vo chvíli, keď sa celý jeho predošlý život zrazu rozpadne v trosky, práve v tejto chvíli si onen človek začne klásť otázky, ktoré by si pred tým nikdy nebol býval položil. Zrazu sa začne sa pýtať a hľadať odpovede na to, aký má ľudský život v skutočnosti zmysel, aké sú pravé životné hodnoty a čo vlastne nasleduje po našej smrti.

Ako je teda vidieť, ťažká choroba môže byť niekedy pre človeka doslova darom, pretože ho dokáže vytrhnúť z tupého ošiaľu povrchnosti a materializmu a je schopná nasmerovať ho na cestu skúmania pravého zmyslu ľudského života. Na cestu hľadania pravých životných hodnôt a skutočnej pravdy o živote.

Choroba teda neraz dokáže to, čo je u mnohých ľudí v ich plnom zdraví a aktivite absolútne nepriechodné. Ťažká choroba im teda dá neraz duchovne omnoho viac, ako ich celý predchádzajúci aktívny život v plnom zdraví, strávený v plytkosti myslenia a honbe za pseudohodnotami. Takí sú už ľudia.

No a žiaľ, úplne rovnaké to bude aj v globálnom, celosvetovom meradle. Presne takto sa to prihodí celému ľudstvu, ak ... Ak výzvy o životnej nevyhnutnosti poznania a podriadenia sa Zákonom stvorenia konečne nezoberieme naozaj vážne a nezačneme sa nimi zaoberať.

Nie, nemusia prísť zemetrasenia, povodne, veterné smršte, suchá, požiare a neúrody, nemusí prísť hlad, utrpenie, krízy a epidémie, ak pochopíme hlbokú vážnosť nevyhnutnosti poznania skutočného zmyslu ľudského bytia vo stvorení a jeho naplnenia. Ak pochopíme nevyhnutnosť hľadania Pravdy a bezpodmienečnú nutnosť vradenia sa do fungovania Zákonov stvorenia.

Prečo toho nie sme schopní bezbolestne a bez zbytočného utrpenia? Dnes by sa snáď ešte bolo možné takéhoto utrpenia vyvarovať, alebo ho svojim pozitívnym prístupom aspoň výrazne obmedziť. Ak však tento čas správne nevyužijeme, v blízkej budúcnosti bude musieť naozaj dôjsť k tomu najhoršiemu, pretože žiaľ, nič iného už nedokázalo preraziť pancier ľudskej ľahostajnosti a tupej nevedomosti.

Potom však v nijakom prípade neobviňujme Boha! Skutočným vinníkom a skutočnou príčinou všetkých hrôz budeme iba my sami! Bude ním naša vlastná, súčasná ľahostajnosť voči tým najzásadnejším otázkam ľudského bytia.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

4. ledna 2010, 11:00:29

Vážený Hrdlodus

Vytýkate mi, že prajem chorobu každému, kto má vlastný rozum a nevyčítal ho z náboženských kníh. Nie je to tak!

Vo svojich článkoch sa čitateľom snažím sprostredkovať objektívne poznanie Zákonov stvorenia. Do týchto Zákonov spadajú napríklad všetky prírodné zákony, ktorým je podrobený každý z ľudí.

Okrem nich je však rovnako objektívnemu a zákonitému dianiu podrobené i ľudské vnútro, to znamená, naše cítenie, myslenie, ale aj naša reč a jednanie. Všetko toto podlieha veľkému, jednotnému a zákonitému dianiu, ktorému je podrobený každý z nás úplne rovnako a bez rozdielu presne tak, ako je tomu v prípade prírodných, alebo fyzikálnych zákonov.

Je teda úplne jedno, či je niekto katolík, evanjelik, budhista, materialista, alebo neveriaci. Naše myslenie a cítenie, naša reč i naše jednanie podlieha účinkom Zákonov stvorenia a to bez ohľadu na to, či o tom chceme niečo vedieť, alebo nie. Zákony jednoducho pôsobia a my im zostávame podrobení!

Iba človek sám sa musí namáhať, aby ich pochopil a prispôsobil sa im, pretože ak to neurobí, jemu samému to spôsobí bolesť, škodu, alebo ho to môže dokonca zničiť.

Napríklad iba ľudia samotní museli vlastným pozorovaním prírody zistiť, kedy treba siať, aby mohli zožať úrodu. Ak by ale nezasiali v pravý čas, ak by to teda z nejakého dôvodu ignorovali, nič by sa im samozrejme neurodilo a oni by museli zomrieť trpieť hladom.

Poznanie a prispôsobenie sa zákonitému prírodnému dianiu prináša teda ľuďom prospech a naopak, ich neznalosť a ignorovanie im musí priniesť škodu, strádanie, alebo sa to môže dokonca stať aj ich záhubou.

No a tento jednoduchý princíp fungovania prírodných zákonov treba iba aplikovať na celkové pôsobenie Zákonov stvorenia, ktorým je rovnako bezvýhradne podrobený náš vnútorný život, čiže naše myslenie, cítenie, ale i všetky vonkajšie prejavy našej osobnosti a to reč i viditeľné činy.

Ak sa teda učíme poznávať Zákony stvorenia a v pozitívnom zmysle prispôsobujeme ich účinkom svoje cítenie, myslenie reč i jednanie, musí nám to priniesť iba šťastie, spokojnosť, radosť a mier.

Ak to ale ignorujeme a v našom cítení, myslení, reči a jednaní sme svojvoľnými, musí nám to priniesť zlo, utrpenie, biedu a nakoniec, ak sa v tom nezmeníme, i definitívne zničenie.

Takmer všetky choroby, ktorými ľudia trpia, ich postihujú iba preto, lebo jednajú práve proti Zákonom stvorenia. Taká je pravda!

Moje texty nie sú teda prianím chorôb ľuďom, ktorí nečítajú náboženské knihy. To je nepochopenie!

Práve naopak, snažím sa v nich o to, aby ľudia poznali Zákony stvorenia, prispôsobili sa im a tak sa zbavili svojich chorôb. Inej cesty k zdraviu a šťastiu totiž niet!

No a podobne, ako s chorobami, je to aj s tragickými udalosťami v globálnom meradle, ktoré už prichádzajú a ešte len budú musieť prísť, ak sa ľudstvo neodvráti od svojich nesprávnych ciest a nezačne jednať v súlade so Zákonmi stvorenia. Tak to jednoducho je a nemožno pred tým zatvárať oči. To nie je žiadne vyhrážanie sa, alebo strašenie. To je realita.

Moje články a všetko moje úsilie smeruje iba k tomu, aby ľudia spoznali nesmiernu vážnosť doby, spočívajúcu v nevyhnutnosti podriadenia sa Zákonom stvorenia a aby k Bibliou avizovaným, apokalyptickým udalostiam nemuselo vôbec dôjsť. Alebo aspoň, aby tieto udalosti, ak k nim pre ľudskú ľahostajnosť predsa len nakoniec dôjde, nemuseli mať pre nás až také tragické a zničujúce dôsledky.

Odesláno uživatelem smilan
Do kategorie Ostatní - Náboženství 10. prosince 2009, 19:17:02

• 1
• 1
• 1
• 1
• 1

(hodnocení celkem: 2,5 | počet: 2 x | tvé hodnocení: ) Hodnotit další >>

Víte, takové lidi jako vy mohou normální lidé (tím myslím normálnější než vy) pouze ignorovat. A pak samozřejmě násilně umlčet, pokud jsou příliš agresivní.
Nechci Vás nijak urážet, ale takový postoj vůči Vám zaujímám, protože z Vašeho textu cítím něco, co vysvětlím níže. (Pokud se mi to podaří, protože nejsem takový řečník jako Vy. Skutečně umíte dobře formulovat myšlenky.)
Svou druhou větou jistě podpořím to, co jste napsal Vy, ale opět níže vysvětlím, proč jsem tu větu napsal. (Opět pouze pokud se mi podaří smysluplně převést myšlenky v tento text.)
Ještě dodám, že se nyní chovám v rozporu s mou první větou a neignoruji Vás. Ačkoliv vím, že vše, co tu napíšu, nijak neovlivní Vaše smýšlení. Naopak Vás ve Vašem přesvědčení posílím. Z Vašeho textu mi vyplývá, že nejste otevřen objektivní diskuzi. Jste otevřen pouze diskuzi, která dá Vám za pravdu.

Prvních sedm odstavců je dobrých. Žádost, aby lidé byli lepší. S tím souhlasím.
Osmý odstavec však vyznívá nebezpečně výhružně. Představujete nám bezúhonného člověka, jehož jedinou avšak neomluvitelnou chybou je jeho postoj. Nestará se o vyšší hodnoty, o abstraktní rozměry života. Nesdílí stejné názory jako a zaslouží si silný trest. Sic ne trest samoúčelný, nýbrž trest, který mu má otevřít oči. Vy tedy máte tu jedinou absolutní pravdu a každý, kdo má vlastní názor není hoden šťastného života.

Přejete každému, kdo má vlastní rozum - rozum, který nevyčetl z náboženské knihy, přejete chorobu. Tedy nepřejete ji primárně, pokud však dobrovolně nepřijmou to, v co věříte, pak nechť se děje to nejhorší. Možná to jediné, co Vám brání přát světu, aby se skutečně stalo to nejhorší, je to, že by se to týkalo i vás samotného.

Víte, i my, prachbídní bezvěrci občas přemýšlíme nad věcmi, které jste zmínil, i nad věcmi dalšími. Jistě souhlasíme s Vámi v mnohém. Máme však jistou míru, jak žít. A my věříme, že žijeme únosně. Není to ideální, třeba se k tomu snažíme přiblížit, ale myslíme, že náš způsob života je o chlup lepší než ten Váš.

My, jako společnost, kráčíme k utopistické společnosti, podobné společnosti, kterou máte v představách. Budeme tam postupovat jinou cestou. Bude přirozenější a hezčí než ta Vaše.

Zmínil bych, že náboženství považuji za velmi prospěšné (a to nejen římsko-katolické). Jenže stejně jako cokoliv jiného, i náboženství přináší mnoho špatného. Kupříkladu nutnost pohromy pro "pochopenie nevyhnutnosti hľadania Pravdy a bezpodmienečé nutnosti vradenia sa do fungovania Zákonov stvorenia." To naše prohnilá společnost skutečně za nutnost nepovažuje a již jen tím je tato společnost lepší než ta Vaše vysněná.

A nemusíte se bát, až mě skolí nějaká strašná choroba, jistě nebudu obviňovat Boha. Ani poté si na něj ani na smysl života a další věci, které jste vzpomněl výše, nevzpomenu.
Já smysl života našel, ale brát Vám Váš nechci. Ten Váš je lepší. (Sic pokroucený. Pokroucený ve smyslu všeho, co jsem napsal výše i níže.)

Podobnými výroky, které jste tu prezentoval, se pravděpodobně vyjadřují teroristé. Nevím, zda souhlasíte s útoky 11. září 2001 na USA, ale pokud byste v řeči zaměnil Boha za Alláha, najdete se členy skupiny Al-Kájda společnou řeč. Maximálně byste se (možná!) neshodli na oněch letadlech.

Doufám, že si to přečtete, že to pochopíte, že si z toho něco odnesete.
A bylo by to asi příliš, ale že to neodsoudíte jako žvásty, které lidem rozežírají srdce a mozek.
Já osobně Vám přeji zdravý život, přeji Vám i pozorné posluchače. Ale pouze do té doby, než překročíte mez a budete agresivní.
Postavte se před sochu sv. Václava a volejte, ať se lidé zlepší. Nesklouzněte však k výhružkám trestu, chorob a nepřejícnosti.

Tato reakce nemá být útočná. Stejně jako vy jste vyjádřil demokraticky svůj názor, tak i já. Jako vy se snažíte přesvědčit nás, tak já, ani tak se nesnažím přesvědčit, protože vím ,že to nemá smysl, ale měl byste vyslechnou druhou stranu.

Budu rád, když se tu opět ozvete v reakci na mě.

Hrdlodus 10. prosince 2009, 23:28:16
Ohodnoť (0) (0)

Víš, Smilane, musí. Ptáš se v rubrice náboženství, proto Ti doporučím otevřít si v Bibli knihy Zjevení a Daniel. Obě popisují v podstatě totéž, ale to co se tam v obrazech popisuje není varování nebo nějaká výhružka, ale proroctví, tedy předpověď toho, co se skutečně má stát.
A proč se tak stane? Ze dvou důvodů. Ten první. jasnější, je fakt, že jsme se dobrovolně odvrátili od Boha a vzdali se ho i jeho vedení. Dnes už to dokonce došlo tak daleko, že cokoliv se Boha týče je považováno za naprostou lež nebo alespoň názor netolerantní vůči ostatním. Bůh dal lidstvu několikrát šanci, aby své smýšlení změnilo, ale jak známo, lidé tou šancí pohrdají. K čemu to může spět jinému, než k tomu, co předpověděli Daniel s Janem?
Druhým důvodem je duchovní boj, který probíhá napozadí těch lidských hmatatelných dějin.

Hebrey 10. prosince 2009, 20:51:58
Ohodnoť (0) (0)